1920
Dr. Ján Menšík vydal v pražskom nakladateľstve F. Topiča knihu Timraviných prác Dedinské povesti (Príde čas, U Kanátov, Ťapákovci). Spisovateľka poslala Elene Maróthy-Šoltésovej divadelnú hru so zdvojeným názvom Krása krás a Chudobná rodina. 31. júla Božena Slančíková vykonala skúšku spósobilosti na štátnom učiteľskom ústave v Lučenci. V tlači sa zjavilo rozdielne hodnotenie tvorby spisovateľky. Ján Menšík v Črtách zo slovenskej literatúry (1920) hodnotiljej tvorbu veľmi pozitívne, kým Pavel Bujnák v recenzii Menšíkovej knihy uverejnenej pod názvom Kultúrny život v Národných novinách (LI, č. 201) pokladá Timravino dielo za neumelecké. Na Bujnákov článok kultivovane zareagovala Elena Maróthy-Šoltésová, ochraňujúca originálny talent a dielo autorky, a aj sama Timrava Bujnákovu kritiku v liste E. M.Šoltésovej z 1. októbra odmietla s rozhodnutím pokračovaf vo svojej tvorbe podla vlastných predstáv.

1921
Chudobnú rodinu zásluhou Jozefa Škultétyho vydala Matica slovenská v Martine a pričinením režiséra Jaroslava Hurtu mala premiéru v Slovenskom národnom divadle 14. decembra. V Živene (XI, s. 61-64, 81-85, 102-106, 121-128) vychádzala novela Skon Paľa Ročku. V tom roku vyšiel i prvý zväzok Sobraných spisov Timravy. Ako samostatné vydania vyšli v Malej knižnici KÚS novely Pozde a Ťažké položenie. V decembri na návrh Bohdana Pavlů dostala Timrava od štátu jednorazovú podporu 3 000,- Kč.

1922
V tomto roku vyšiel druhý zvázok Sobraných spisov Timravy a ako samostatné vydanie novela Skon Paľa Ročku.

1923
V Slovenských pohľadoch (X~IX, s. 358-392) uverejnil Štefan Krčméry Timravinu hru Páva. ktorá v tom istom roku vyšla i knižne. 13. februára zomrela matka Boženy Slančíkovej Eva Mária, rodená Honétzyová.
Timrave udelili čestnú štátnu cenu vo výške 2 500,-Kč a čestný životný príspevok v hodnote 3 000,- Kč.

1924
Kníhtlačiarsky účastinársky spolok vydal tretí rvázok Sobraných spisov Timravy (Veľké šfastie, Ondro Hľonzo).

1925
Timrava prežíva vnútornú krízu po smrti matky.

1926
V Živene (XVI, s. 1-6, 21-27, 41-48, 62-70, 8289, 101-109, 122-131, 161-171, 201-210) vychádzala na pokračovanie autobiografická novela Všetko za národ.

1927
Elena Maróthy-Šoltésová v Živene (XVII, s. 7-10) priaznivo hodnotila Timravinu novelu Všetko za národ.
2. októbra oslavovala svoje šesťdesiatiny. Na lučenskej oslave prednášal 9. októbra aj Jozef Škultéty, ktorý ju prišiel osobne pozdraviť i do Ábelovej. V tlači sa zjavilo viacero článkov o jej tvorbe. Timrava odmieta ponuku, aby redigovala časopis pre materské školy na Slovensku.

1928
V Prahe vo vydavateľstve Leopolda Mazáča vyšla ako IX. zvázok v Slovenskej knižnici Timravina novela Hrdinovia.

1929
V Prahe u Topiča vyšlo druhé vydanie Dedinských povestí. Roku 1929-1930 Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Martine vydal štyri zvázky (IV-VII) Sobraných spisov Timravy. Okrem toho znovu vyšiel prvý zvázok Spisov s úvodnou štúdiou Štefana Krčméryho. V tomto roku odchádza Timrava do penzie. Penzijný príspevok činil 600,- Kč a výška životného príspevku sa pohybovala od 5 000,- do 12 000,Kč ročne.

1930
V Živene (XX) vyšla jednak jej póvodná práca Pódi sa žení (s. 133-138, 162-168) a jednak rozširujúce a doplňujúce časti Pódi na rozcestí (s. 197-201, 221-225, 246-248) a Pódi pri cieli (s. 269-271). Novela potom vyšla pod spoločným názvom Pódi.
U Mazáča v Prahe vyšla novela Všetko za národ. Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Martine vydal siedmy zvázok Sobraných spisov Timravy (Tá zem vábna, Márnost všetko, Strašný koniec).
Zdravotný stav Boženy Slančíkovej sa začal zhoršovat (vápenatenie žíl, bolesti hlavy).

1931
V Slovenskom literárnom almanachu publikovala Timrava svoj životopis s fotografiou a úryvok z novely Skon Paľa Ročku.

1932
Timrava pravdepodobne pracovala na novele Dve doby.

1934
V Slovenských pohľadoch (L, s. 228-237) vydal Andrej Mráz druhé dejstvo hry Odpoved'. K textu hry mal značné kritické výhrady.

1935
Andrej Mráz vrátil na žiadosť autorky rukopis divadelnej hry Odpoved'.

1936
V Živene XXVI (s. 85-87, 125-129, 149-153, 207-210, 225-228, 262-265, 297-300) bola uverejnená novela Dve doby.

1937
V edícii Kníh Živeny vyšla ako 9. zvázok kniha próz s názvom Novohradská dedina. Zároveň Živena vydala samostatne novelu Dve doby, za ktorú bola spisovateľka vyznamenaná Štátnou cenou. V Čítaní študujúcej mládeže vydala Matica slovenská ako 43. zvázok Výbor z diela. Rovnako vydala ako 9. zväzok Čítania pre meštianske školy Výbor z rozprávok. Edične ich pripravil Eugen Jóna.
Pri príležitosti Timravinej sedemdesiatlsy vydala Živena samostatné októbrové číslo (s. 231-266) s viacerými štúdiami a spomienkami, okrem iného aj s článkom Ley Mrázovej Pol dňa s Timravou (s. 252-257), ktorý vznikol počas spisovateľkinej návštevy v Martine. Pri sedemdesiatke vzniklo viacero štúdií, z nich si vysoko vážila hodnotenie Zory Jesenskej v stati Timrava (Živena XXVII, s. 241-248), výhrady mala proti štúdii Ironický akcent v Timravinom diele od Zlaty Dónčovej (Slovenské smery V, s. 33-37) a odmietla tvrdenia z článku Omyl Timravy uverejneného v Slováku z 25. decembra 1937.

1938
V edícii Knihy Živeny vyšiel ako 10. zvázzok výber z Timraviných próz pod názvom Prvé kroky.
V tomto roku uverejnila Timrava v Slovenských pohľadoch (LIV, s. 268-280, 441-449, 538-543) svoju poslednú novelu Záplava. Mala vážne výhrady proti textovým zásahom redaktora.