1900
V Slovenských pohľadoch (XX, s. 59-74, 105-132) Timrava publikovala novelu Boj.

1901
Slovenské pohľady (XXI, s. 31-35, 83-87) uverejňujú Timravinu prózu Bál.

1902
Timravina autobiografická novela Skúsenosť (Slovenské pohľady XXII, s. 213-229, 311-323, 353-364, 428-432, 487-498) s výrazným skúsenostným zázemím z čias pobytu spisovateľky v role spoločníčky vdovy Országhovej (v novele Bukovičovej) v Dolnom Kubíne svojím kritickým akcentom vyvolala najednej strane nesúhlas a na druhej strane vyzdvihla autorkinu odvahu vydať umelecké svedectvo pravdy o buržoáznej i národniarskej malomestskej spoločnosti. Je známe, že novela sa nevyhla cenzúrnym zásahom.

1904
V Slovenských pohľadoch (XXIV, s. 41-54) vychádza Timravina próza Na jednom dvore, v d'alších číslach časopisu próza Veľký majster (XXIV, s. 141-167) a v Dennici (VII, s. 99-105, 139-146) poviedka Pódi sa žení.

1905
Slovenské pohľady uverejňujú Timravinu novelu Bez hrdosti (XXVI, s. 334-348, 393-417, 457-471, 521-542).

1906
Ludmila Groeblová, vyd. Chaloupecká, uverejnila v Slovenských pohľadoch (XXVI, s. 98-103) prvé literárnokritické zhodnotenie Timravinej tvorby v stati pod názvom Timrava a jej novely. Na Groeblovej kritiku v redakčných poznámkach s výhradami reagoval Jozef Škultéty a s priaznivým ohlasom sa stretla u Ivana Krasku, ktorýjej venoval báseň List slečne L. G. (SP XXVI, s. 557-558). V Letopise Živeny vyšla novela Velké štastie.

1907
Slovenské pohľady (XXVII, s. 144-163) prinášajú text Timravinej novely Tá zem vábna. V spolupráci s americko-slovenskou tlačou publikuje v Slovenskom denníku (VII, Pittsburg, PA) č. 1672-1677 novelu Pád Jána Hrkaľu. V Slovenskom obzore (I, s. 370-374) recenzuje Bohdan Pavlů pod značkou Letopis Živeny IV aj Timravinu novelu Veľké šťastie a jeho kritická interpretácia je značne jednostranná.

1908
Slovenské pohľady (XXVIII, s. 65-88) uverejnili Timravinu novelu Marino súženie. Ten istý časopis uverejnil aj autorkinu novelu Márnost všetko (XXVlII, s. 385-407), ktorá vyšla aj v Kníhtlačiarsko-účastinárskom spolku ako samostatné vydanie. V Slovenskom obzore (II, s. 61-88) v článku O tej našej slovenčine Dr. Ivan B. Zoch vyslovil kritické výhrady proti jazyku Timraviných próz.

1909
Timravin otec Pavol Slančík zomrel 13. mája. V tom čase Božena Slančíková ležala po operácii v nemocnici v Balážskych Ďarmotách. Po otcovej smrti sa s matkou presfahovala do susednej Ábelovej, kde bol jej brat Bohuslav ev. farárom. Napriek neľahkej životnej situácii pokračovala v tvorbe. Slovenské pohľady (XXIX, s. 206-220) uverejnilijej novelu Ondro Hľonzo a v americkom Slovenskom denníku (IX, č. 21762 181 ) vyšla Tá zem vábna.

1910
V Slovenskom obrázkovom kalendári pre katolíkov, evanjelikov, pravoslávnych a židov vyšla poviedka Mýlna cesta (s. 34-51). Po požiari sa presfahovala Božena Slančíková do domu Márie Kúkelovej.

1911
V Kalendári Národného slovenského spolku v USA vyšlajej novela V predvečer (s. 193-223). V Živene uverejňuje novelu Vítazstvo (s. 97-103, 121-127, 145150).

1912
Kalendár Národného slovenského spolku v USA uverejnil Timravinu novelu Žiadna radost (s. 171-202). V Páričkovom Slovenskom rodinnom kalendári na rok 1912 vyšli jej poviedky V ktorú stranu II (s. 38-60) a U Kanátov (III, s. 38-57). V Živene (III, s. 97-107, 129-140, 161-171, 193-198, 225-233, 257-265, 289-300) vychádzala Timravina novela Strašný koniec. V Slovenskom obrázkovom kalendári (XLII, s. 50-65) sa zjavilajej poviedka Mojžík.

1913
V Živene (IV, s. 225-232, 257-265, 293-300, 329335, 362-368) vychádzala novela Príde čas.

1914
Newyorský denník (I, č. 223, 229, 235) znovu uverejnil jej novelu Márnosť všetko. V Živene (V, s. 161168, 198-205, 229-233, 261-266, 293-297) vychádzala novela Ťapákovci.

1915
V Newyorskom denníku (II, 25. 1.-31. 3.) znovu vyšli Timravine novely Veľké šfastie a Veľký majster (II, č. 500-503).

1918
Tranovského evanjelický kalendár na rok 1918 uverejnil Timravinu poviedku V čas vojny (s. 77-83). V Živene (IX, s. 81-84, 98-101, 115-121, 129-135, 145158, 177-182) vychádzala na pokračovanie čiastočne scenzurovaná rozsiahla novela Hrdinovia. Božena Slančíková sa uchádzala o miesto opatrovníčky národopisných zbierok v Martine, ale na toto miesto nastúpila Marína Oľga Horváthová. V Budapeštianskom nakladateľskom spolku sa tlačil prvý zvázok Timraviných próz vydávaných úč. spoločnosfou Lipa v Martine. Politické zmeny roku 1918 znemožnili vydanie tohto zväzku.

1919
Povojnové položenie Boženy Slančíkovej-Timravy bolo zložité. Chystala sa absolvovat poštársky kurz v Lučenci, no situácia spósobená príchodom a pobytom vojsk Mad'arskej republiky rád jej to neumožnila. Pričinením Daniela Bodického, inšpektora v Lučenci, bola ustanovená za dočasnú opatrovateľku v štátnej detskej opatrovni v Ábelovej.