Životopis,  
  rodina  
   Rodisko,  
  rodný dom  
   Dielo     Dokumenty,  
  pamätníky  
   Kalendárium     Timravina  
  studnička  
   Osobnosti   

  Novinky  
 MAĽUJEME TIMRAVU
 Kostol v Polichne
 Osobnosti
 BST - 140. výročie narodenia
 Juraj Čečetka - 100. výročie
 Moja teta Timrava

  Kalendárium  

1867
2. októbra sa v rodine ev. farára Pavla Slančíka v Polichne narodili dvojčatá Božena a Bohuslav. Otec Pavol Slančík bol ev. farárom v Polichne od 7. augusta 1861. Jeho manželkou bola Eva Mária Honétzy, farárska dcéra z Kijatíc. Slančíkovci mali jedenásf detí. Z nich sa dospelého veku dožili Irena, Božena, Izabela, Mária, Pavel a Bohuslav.

1874 - 1876
Božena Slančíková navštevovala polichniansku školu, v ktorej vyučoval Daniel Bazovský.

1877 - 1881
Pavel Slančík vyučoval svoje deti sám a na konci školského roku vykonávali skúšku.

1881 - 1882
Boženu Slančíkovú poslali rodičia do štvrtej meštianky v Banskej Bystrici. Škola profesora Orfanidesa bola síce dobrá, ale ubytovanie u profesorskej vdovy Markušovej zanechalo negatívne následky v duši mladého dievčata. Dozvedáme sa o tom z jej umeleckého diela (Všetko za národ) i z vlastného životopisu (Mój životopis 1922).

1883
Zachoval sa rukopisný zošit s názvom Práce Pavla Slančík. Obsahoval básne a dve veselohry. V tom čase Božena Slančíková čítala diela S. H. Vajanského, P. O. Hviezdoslava, M. Kukučína, ale zásluhou Emy Goldpergerovej z Ľuboreče i diela dalších slovenských (J. Kalinčiak, J. M. Hurban, Samo Bodický, V. Pauliny-Tóth, K. Banšell atd'.) i inonárodných autorov (L. N. Tolstoj, M. Jókai, K. Mikszáth a dalších). V tom čase popri domácich prácach navštevovala s rodičmi a súrodencami okolité fary a spriatelila sa najmä s Oľgou Petianovou z Budinej, s ktorou udržiavala korešpondenciu i v neskorších rokoch. Čítanie umeleckých diel vyvolalo v Božene Slančíkovej, ale i u jej súrodencov túžbu po vlastnej tvorbe.

1886
V ALU MS v Martine sa zachoval rukopisný zošit so stoštyridsiatimi básňami Boženy Slančíkovej s názvom Pesničky na Žigúra, Bacúra, na Oľgu Pé i na druhých. Básne v rukopisnom zborníku majú výrazné autobiografické pozadie a ku každej bol uvedený nápev konkrétnej pesničky.

1887
V Polichne vyšiel 20. marca rukopisný časopis - mesačník s názvom Ratolesť. Zábavno-poučný časopis, č. 1. Redaktorkou a vydavateľkou bola Irena Zoryslava Slančíková. Podľa tvrdenia Márie Krpelcovej časopis mal vychádzať pät rokov, zatiaľ sa zachovalo iba prvé číslo. Božena Slančíková, a to už pod pseudonymom Timrava, uverejnila v ňom báseň Ratolesť a nedokončený fragment prózy Na vrchoch.

1887 - 1893
Božena Slančíková pokračovala v čitatelskej lektúre, zostávala stále slobodná a aj nádejné pytačky závadského farára Štefana Algóvera zostali neúspešné.

1893
V Slovenských novinách (VIII, č. 92 a 93) vychádza prvá Timravina próza Za koho ísf?. V tom istom ročníku provládnych Slovenských novín vyšli ešte jej d'alšie prózy Darmo (VIII, č. 102 a 103), Kandidát ženby (VIII, č. 114 a 115), Bude dačo (č. 132 a 133) a Na Jurkovej svadbe (VIII, č. 148-149).

1894
V Slovenských novinách (IX, č. 22) vyšla próza Eškut, neskôr Zvrchovaný čas (IX, č. 38 a 39), Katera (IX, č. 65-67), ako aj rozšírený text básne Ratolesť, ktorá vyšla pod názvom Aj ide Vesna (IX, č. 50). V časopise odtlačili ešte prózu Ľudovít Šípka (IX, č. 149-151).

1895
Božena Slančíková darovala Živene v Martine dve bábiky v polichnianskom kroji. Mladá autorka pokračuje v tvorbe. V Slovenských novinách vychádzajú jej prózy Duno, Psia história (X, č. 23-24), Na Ondreja (X, č. 142), Príbuzná (X, č. 93-94). Michal Laciak, manžel Boženinej sestry Ireny, upozorňuje redaktora Slovenských pohľadov na tvorbu Boženy Slančíkovej.

1896
V Slovenských pohľadoch (XVI, s. 65-75) vychádza Timravina novela Pomocník. Slovenské noviny (XI, č. 26) uverejňujú ešte satirickú prózu Ondro Karman, no nasledujúca novela Ťažké položenie vychádza znova v Slovenských pohľadoch (XVI, s. 594-610, 641-662).

1897
V Slovenských novinách (XII, č. 25-26) vyšla Timravina poviedka Sluhove trpkosti. Slovenské pohľady (XVII, s. 449-473) publikovali novelu Tak je darmo. Prvý kritický ohlas na Timravine prózy Pomocník a Ťažké položenie vyšiel v Ženskom světě (I, č. 10, s. 146-147) z pera Vilmy Seidlovej-Sokolovej.

1898
Slovenské pohľady (XVII, s. 94-106, 132-152) uverejnili novelu Pozde.

1899
Jozef Škultéty uverejnil v Slovenských pohľadoch (XIX, s. 105-115, 155-168) novelu Nemilí. Vajanský žiadal Timravu v liste z 29. apríla o príspevok do turíčneho čísla Národných novín. Timrava príspevok neposlala.

www.timrava.sk
Kontakt: Pavol Kyseľ, Polichno
Web Designed by Cico, peterkysel.sk